Pavel Mučaji, prof., PharmDr., PhD. (14.11.2017)

Univerzita Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta, Katedra farmakognózie a botaniky, ako vysokoškolský učiteľ-profesor od roku 2013.

Abstrakt: Probiotiká a prebiotiká vo farmaceutickej praxi

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje probiotiká ako živé mikroorganizmy, ktoré v prípade podávania v dostatočných dávkach prispievajú k zdraviu hostiteľa. Cieľom podávania probiotík nie je nahradiť  prirodzenú črevnú mikroflóru hostiteľa inými baktériami, ale dosiahnuť zlepšenie jeho zdravotného stavu prostredníctvom ovplyvnenia prítomnej mikroflóry a pôsobením na lokálny imunitný systém čreva.

Aby prejavili svoj priaznivý účinok, musia mikroorganizmy v probiotických potravinách či výživových doplnkoch a liekoch prežiť technologický proces spracovania, skladovania a proces trávenia a to v takom množstve, aby boli schopné kolonizovať cieľové sliznice.

Klinická účinnosť sa odvíja od vlastností probiotického kmeňa. Prítomnosť viacerých kmeňov môže byť výhodou len vtedy, ak sa vzájomne funkčne dopĺňajú. V súčasnosti narastá otázka bezpečnosti probiotík, keďže sa podávajú vo vysokých dávkach vrátane pacientov s vážnymi ochoreniami a aj keď sa probiotiká vo všeobecnosti zaraďujú do skupiny GRAS, v zriedkavých prípadoch u vysokorizikových pacientov (orgánové transplantácie, infekcia HIV a pod.) sa opísali prípady septikémie, fungémie a endokarditídy.